Stránka chovateľky suchozemských korytnačiek

 

Druhy suchozemských korytnačiek

 

V tejto kapitole by som rada spomenula niekoľko druhov u nás najbežnejšie sa vyskytujúcich korytnačiek.

 

Korytnačka zelenkastá (testudo hermanni)

 

Tento druh korytnačky má dva podtypy. Testudo hermanni hermanni je menší druh a pochádza z oblasti Španielska, Talianska a Francúzska, testudo hermanni boetgeri žije v Rumunsku, Chorvátsku, Albánsku a prímorských krajinách. Sfarbenie má žltozelené vo svetlých aj tmavých odtieňoch.

Je to najrozšírenejšia korytnačka na Slovensku a to kvôli jej nenáročnému chovu aj odchovu. Sú výborné pre začiatočníkov.

Dorastá do veľkosti 15-30 cm, pričom samce sú spravidla menšie. Po období párenia ktoré nastáva v apríli samice znášajú 4-8 vajíčok, z ktorých sa liahnu mláďatá po 50-75 dňoch.

Patrí do skupiny CITES II. A.

 

Korytnačka stepná (testudo horsfieldii)

 

Je charakteristická svojím kruhovitým pancierom, štyrmi prstami na predných nohách a hrabavosťou. Je rozšírená od Číny cez Kazachstan až po Kaspické more. Má sfarbenie od olivovozelenej po hnedú s čiernymi kockami na pancieri, dorastá do veľkosti 15-20 cm.

Je na Slovensku rozšírená, no kvôli náročnejšiemu odchovu ako u korytnačky zelenkastej nie je až natoľko rozmnožená. V prírode si hrabe nory dlhé až 12 metrov a kvôli horúcim letám a krutým zimám patrí medzi veľmi odolné korytnačky.

Po znáške, v ktorej je zvyčajne 2-5 vajíčok sa liahnu mláďatá po 60-80 dňoch.

Je vhodná pre začiatočníkov a patrí do skupiny CITES II. B.

 

Korytnačka žltohnedá (testudo graeca)

 

Žije v juhovýchodnej a juhozápadnej Európe, severnej Afrike a západnej Ázii. Má výrazné  sfarbenie od žltohnedej až po tmavozelenú a dorastá do veľkosti 25-30 cm. Má rovnaké nároky na chov ako korytnačka zelenkastá, napriek tomu nie je u nás rozšírená až tak ako korytnačka zelenkastá. Znáša priemerne 5 až 15 vajíčok v jednej znáške, doba inkubácie je 55-80 dní.

Je vhodná pre začiatočníkov a patrí do skupiny CITES II. A.

 

Korytnačka žltočierna (testudo marginata)

 

Tento druh patrí so svojou veľkosťou 35-40 cm a váhou až do 6 kíl medzi veľké európske korytnačky preto sú najvhodnejšie pre chov na záhrade. Majú charakteristický pancier tvaru plášťa, ktorý im zakrýva zadné nohy. Sfarbenie je tmavé, hnedé alebo čierne, prípadne s bledým podkladom. Nie je vhodné ju chovať spolu s korytnačkou žltohnedou nakoľko je možné, že sa navzájom spária. Samica kladie 6-18 vajíčok, ktoré majú dobu inkubácie 55-75 dní.

Na Slovensku je veľmi málo rozšírená napriek nenáročnému chovu a je vhodná pre začiatočníkov.

Patria do skupiny CITES II. A.

 

Korytnačka leopardia (geochelone pardalis)

 

Tieto korytnačky patria k najkrajším druhom kvôli svojmu výraznemu sfarbeniu pripomínajúcemu leopardiu kresbu, najvýraznejšie farby majú mláďatká. Leopardie korytnačky žijú v tropickom podnebí Afriky. Ich strava je veľmi chudobná na živiny a jedálniček pozostáva zo sena, suchých tráv a rôznych bylín, ako aj bodliakov a kaktusov.

Patrí medzi veľké korytnačky, vo voľnej prírode môžu dorásť až do veľkosti 60 cm. V našich podmienkach mávajú 35-40 cm a váhu 10-15 kg. Patria ako všetky africké korytnačky medzi nezimujúce druhy, preto na ne treba mať v dospelosti dostatočne veľké terárium či vyhradené miesto (pre pár korytnačiek cca 2x1,5m). Treba im poskytnúť dostatok tepla, v osvetlenej časti terária aj 30 stupňov (pod žiarovkou viac).
Patria do CITES II. B.
 
Korytnačka hviezdicová (geochelone elegans)
 
Svojím sfarbením je považovaná za najkrajšiu korytnačku vôbec. Na každom štítku sa jej vytvára zlatistá hviezda na čiernom podklade. Sú to náročné korytnačky nevhodné pre začiatočníkov, majú vysoké nároky na chov aj odchov. Nemôžu byť v kontakte s inými druhmi korytnačiek hlavne nie s európskymi druhmi nakoľko nie sú imúnne voči baktériám európskych korytnačiek a ľahko môžu uhynúť. Pochádzajú z Indie a preto sú veľmi náročné na teplo, vonku môžu byť len v horúcich dňoch. Náchylné sú na prechladnutie a dýchacie problémy, preto treba dávať pozor na umiestnenie terária a nesmie byť v prievane. Taktiež sa nedávajú zimovať.
Patria do skupiny CITES II. B.
 
Korytnačka uhoľná (geochelone carbonaria)
 
Pochádza z latinskej Ameriky a je charakteristická žltými a červenými škvrnami na koži. Dorastá do veľkosti cca 40 cm a svojimi stravovacími návykmi sa líši od ostatných korytnačiek, pretože konzumuje tak rastlinnú ako aj živočísnu potravu. Preto jej okrem bylinnej zložky treba pravidelne podávať aj myši, dážďovky, slimáky a hmyz. Ďalšou výnimkou pri tomto druhe korytnačky je veľkosť, ktorá je u samcov väčšia ako u samíc. Je to nezimujúci druh.
Patrí do skupiny CITES II. B.
 
Korytnačka skalná (malacochersus tornieri)
 
Táto korytnačka je jedinečná svojím tvarom panciera a životným prostredím. Žije v savanách strednej Afriky a považuje sa medzi vzácnejšie korytnačky. Jej pancier je úplne sploštený a na rozdiel od ostatných korytnačiek je pružný, nakoľko žije v skalnatých oblastiach a pri ohrození sa musí schovať v úzkych štrbinách. Je veľká len 10-18 cm a váhu má 200-500 gramov.
Šplhá a vie byť veľmi rýchla, problém jej nerobia ani strmé skalné steny.
Odchováva sa už aj v našich podmienkach, samice znášajú väčšinou len jedno vajíčko na jednu znášku.
Patrí do skupiny CITES II. A.